V živote nášho cyrilo-metodského spolku mali a majú svoj význam valné zhromaždenia. Kým počas existencie Jednoty sv. Cyrila a Metoda (1941–1950) sa konali spravidla raz ročne, po obnovení spolkovej činnosti po dlhých štyroch desaťročiach je to v štvorročných cykloch.

Eufórii, ktorá vládla pri obnovení spolku, však predchádzala tvrdá práca, ktorá na členov iniciatívnej skupiny v zložení o. Jozef Knežo, Pavol Kušnír, o. Bartolomej Leško, o. Jozef Mati, Vladimír Miroššay, o. Ján Seman a ďalších nadšencov do tejto vzácnej chvíle čakala. Bolo treba doriešiť mnohé, dovtedy neriešené otázky, miesto spolku v Gréckokatolíckej cirkvi a spoločnosti – vtedajšej ČSFR. Významným počinom v tomto prípravnom období bolo rozhodnutie prešovského vladyku Jána Hirku z 13. augusta 1990, ktoré vyústilo k úradnému schváleniu spolku zo strany oficiálnej cirkevnej autority. Takto mohol spolok nadviazať na činnosť násilne prerušenej Jednoty sv. Cyrila a Metoda.