Nekrológ k úmrtiu Pavla Kušníra

Dňa 10. januára 2003 v košickej katedrále Narodenia Presvätej Bohorodičky sa konala zádušná sv. liturgia a posledná rozlúčka s Mgr. Pavlom Kušnírom, stredoškolským profesorom, redaktorom, podpredsedom SSCM.

Keď sa 27. februára 1933 narodilo manželom Kušnírovcom štvrté dieťa Pavol, nikto netušil, aký dlhý a akými hodnotami bude naplnený jeho život. Vedel to len Boh vo svojej prozreteľnosti. Teraz pri rozlúčke s našim drahým priateľom Mgr. Pavlom Kušnírom, slabými ľudskými slovami môžeme vysloviť, že to bol život vrchovato naplnený a krásny.

Duchovná formácia nebohého začala v rodnom Trebišove, kde nasával od detstva lásku k Cirkvi, východnému obradu a kultúrnemu dianiu. Celý život si živo spomínal na prežitú mladosť v cerkvi a baziliánskom kláštore, na farára o. Vojtecha Dudiča st., kaplána o. Jozefa Kneža a o. Polykarpa G. Oleára, OSBM, ktorí v ňom zanechali hlbokú stopu a ovplyvnili celoživotnú orientáciu. Po februárových udalostiach r. 1948 nastúpil na gymnázium v Michalovciach. Tu stretol svojho obľúbeného katechétu ThDr. Jána Murína, ale aj ďalších vynikajúcich profesorov. Pri intelektuálnom raste si obľúbil najmä slovenčinu, literatúru a dejepis. Maturoval s vyznamenaním na gymnáziu v Trebišove 1952.
Ako jediný z triedy sa prihlásil na Filozofickú fakultu Univerzity Komenského (predtým Slovenskej univerzity) v Bratislave, vo vtedy nepreferovanom odbore – slovenčina, ruština. Štúdium úspešne ukončil napísaním diplomovej práce Substantivizácia prídavných mien v slovenčine a ruštine.
V roku 1957 nastúpil na Strednú poľnohospodársku technickú školu v Košiciach – Barci, kde pôsobil plných 43 rokov najmä ako slovenčinár. V mimo pedagogickej činnosti sa realizoval ako nadšený organizátor kultúrnych podujatí pre študentov, redaktor miestnych novín Barčianske zvesti (27 rokov), divadelník, člen poroty pri recitačných súťažiach atď. Počas plodného pôsobenia na škole mu prešlo cez ruky vyše 4000 maturantov. Okrem toho bol metodikom a odborným poradcom odboru školstva pre stredoškolských slovenčinárov a ruštinárov v celom bývalom Východoslovenskom kraji. V podmienkach „socialistického“ školstva dosiahol nemožné: Každú nedeľu chodil do cerkvi v Trebišove, kde udržiaval tichý kontakt s miestnym spoločenstvom veriacich a vtedajším trebišovským tit. dekanom o. Jurajom Kocákom ako aj kultúrnou verejnosťou. Aby zmiatol podozrenia ŠTB, pravidelne chodieval na futbalové zápasy v Trebišove.
V období „Pražskej jari“ sa zúčastnil na schôdzi iniciatívnej skupiny v Štátnej vedeckej knižnici v Košiciach, kde bola vyjadrená snaha o oživenie Miestneho odboru Matice slovenskej v Košiciach. Od roku 1968 do roku 2001 bol stále členom výboru, tajomníkom i kultúrnikom. V matičných aktivitách sa podieľal na organizovaní množstva kultúrnych podujatí.
Najdôležitejšou, srdcovou záležitosťou aktivít Pavla Kušníra bola Gréckokatolícka cirkev a jej cyrilometodská tradícia. V roku 1968 pri legalizovaní Gréckokatolíckej cirkvi sa ako blízky spolupracovník PhDr. Michala Fedora, SJ, chopil činnosti pri vydávaní časopisu SLOVO a gréckokatolíckeho knižného kalendára. Spomínal, že keď niesol rukopis kalendára do tlače, na Nám. Osloboditeľov v Košiciach svišťali v auguste1968 guľky „bratských“ sovietskych vojakov. Len Boh ho vtedy zachránil, že ostal žiť. V redakčnej práci pre gréckokatolícku tlač spolupracoval s o. ThDr. Emilom Korbom až do roku 1978. V tejto práci sa realizoval ticho, nenápadne, často s vypätím psychických síl pod kontrolou štátneho ateistického dozoru.
Slobodné časy a nástup demokracie privítal s veľkou radosťou a nadšením. S úcty k Jánovi Murínovi a Jozefovi Pichonskému spoluobnovil Spolok sv. Cyrila a Metoda so sídlom v Michalovciach. Zobral na seba leví podiel na vydávaní gréckokatolíckeho kalendára a podielových kníh a to nepretržite až do roku 2003. V spolkovom vydavateľstve BYZANT zredigoval a jazykovo upravil všetky doteraz vydané publikácie. V spolkovej činnosti bol neúnavným horlivcom. Bol iniciátorom Medzinárodnej konferencie o J. Jurajovi Bazilovičovi, OSBM, (Košice, 2001) prednášal na osvetových seminároch, podieľal sa na tvorbe filmových dokumentov o spolku, liturgickom víne, gréckokatolíckych veľkonočných obradoch. Inicioval a zabezpečil odhalenie 7 pamätných tabúľ. Na jeho podnet bola spracovaná bibliografia blahoslaveného biskupa Pavla P. Gojdiča, OSBM, v Krajskej štátnej knižnici v Košiciach (1998). Od roku 1992 redigoval SLOVO, jazykovo korigoval revue LOGOS atď. Od roku 1999 bol menovaný do výboru SSV v Trnave za Košický apoštolský exarchát.
Pavol Kušnír popri týchto aktivitách ostával skromným človekom. Nikdy nestál, neprijímal a nepotreboval ľudskú chválu. Pracoval pre potešenie z dobra a krásy ľudského ducha a pre milovanú Gréckokatolícku cirkev. Raz sa vyjadril takto: Neviem, či budem mať pred Bohom nejaké zásluhy, lebo ja aj keď veľa robím, netrápim sa. Všetko robím z láskou. Nebol teológom, a predsa naplno prežíval pravdu viery: Verím v jednu svätú všeobecnú apoštolskú cirkev. Kto s ním prišiel do kontaktu vie, že bol to muž absolútne nekonfliktný, skromný a pracovitý. Nikdy nepoužíval metódu lenivosti alebo povrchnosti v práci. Bol človekom priateľským, s jemným humorom a zdravým optimizmom. Keď sa nám niečo nevydarilo a klesli sme na duchu, vždy nás vedel pozdvihnúť a povzbudiť k ďalšej práci. V poslednej veľkej životnej skúške pri ťažkej chorobe všetko znášal trpezlivo a do konca chcel žiť a pracovať pre cirkev. Svoju dušu odovzdal Stvoriteľovi 5. januára 2003 o 2 15 hod v Košiciach vo veku nedožitých sedemdesiatin.
Pri rozlúčke s nebohým ďakujeme Bohu za jeho život priliehavými slovami liturgickej modlitby jordánskeho svätenia vody: Veľký si Pane a veľkolepé je tvoje dielo. Niet primeraného slova, ktorým by sa mohli velebiť tvoje divy, lebo ty si svojou vôľou všetko stvoril, svojou všemohúcnosťou všetko udržuješ a svojou prozreteľnosťou riadiš svet. Áno, len Boh je veľký pri skutočnosti smrti. Ale aj človek prijíma od Boha veľkosť, ak žije podľa Božích zákonov a umiera v Pánovi. O zosnulom naplno platia slová Písma: „Blahoslavení sú už teraz tí, ktorí zomierajú v Pánovi. Nech si odpočinú od námah, lebo ich skutky sú s nimi.“ (Zjv 14, 13)
Blažený pokoj a večná mu pamiatka.

Michal Hospodár