Nekrológ k úmrtiu o. Jozefa Kneža

Jozef Knežo, tit. kanonik, čestný predseda SSCM

1916 – 2009 (druhý najstarší kňaz Koš. eparchie)

Najosvietenejší prešovský vladyka Ján,
vysokoosvietený košický vladyka Milan,
drahá rodina zosnulého,
bratia kňazi, milovaní veriaci tejto farnosti

O. Jozef Knežo sa narodil 17. marca 1916 v neďalekých Iňačovciach, v roľníckej rodine. Jeho otec Michal Knežo bol štyrikrát v Amerike, aby si zarobil na kúpu kúska zeme. Matka Mária, rod. Pádová, pracovala v domácnosti. Bol posledný zo štyroch detí. Ľudovú školu navštevoval v rodisku. Prvé štyri roky gymnázia absolvoval v Michalovciach, potom prestúpil do gymnázia v Užhorode. Po maturite v roku 1938 vstúpil v septembri do užhorodského seminára. Krátko na to sa politická situácia vyhrotila a v novembri 1938 Užhorod obsadili maďarské vojská. Po ukončení zimného semestra musel z Užhorodu odísť a v ďalších štúdiách pokračoval v Olomouci. Prekvapenie na neho čakalo aj tu. Dňa 14. marca 1939 Čechy a Moravu obsadili nacistické nemecké vojská a bohoslovec Jozef sa znova ocitol v „zahraničí”, lebo v ten istý deň bol vyhlásený Slovenský štát. Slováci a Rusíni museli opustiť Protektorát Čechy a Moravu. Napokon teologické štúdiá dokončil v Prešove. Absolutórium z teológie získal v roku 1943.

Od 1. septembra 1943 pôsobil ako katechéta v Trebišove. Tu sa stretával s ľuďmi, ktorí formovali jeho ďalší život. Išlo najmä o arcidekana o. Vojtecha Dudiča, bratov Ďurišinovcov, Ing. Grajevského, Juraja Kundráta a o. Polykarpa Gabriela Oleára, OSBM.

Keď sa začínala rozvíjať činnosť Spolku sv. Cyrila a Metoda, stal sa jeho členom. Už ako katechéta organizoval pamätný cyrilometodský odpust v Trebišove. Rok 1945 bol v jeho živote významný. V Užhorode 15. februára 1945 prijal sviatosť manželstva s učiteľkou Viktóriou Ivančovou. Zosobášil ich biskup Teodor Romža. Boh im požehnal tri deti: Xeňu, Jozefa a Miroslava. Dňa 25. februára 1945 prijal v Katedrále Povýšenia sv. Kríža v Užhorode sviatosť kňažstva z rúk vladyku Teodora Romžu. Dňa 4. marca 1945 v rodnej dedine slávil primičnú sv. liturgiu. Ako novokňaz dostal dispozíciu do farnosti Vysoká nad Uhom, kde 11. marca slúžil prvú liturgiu. V rokoch 1947-1948 tu postavil novú farskú budovu. Pokojná a požehnaná pastorácia sa však začala komplikovať akciou „P”, ktorá smerovala k násilnej likvidácii Gréckokatolíckej cirkvi.

Z nemocnice, kde bol hospitalizovaný pre ťažkosti so žalúdkom, ho 28. apríla 1950 príslušníci ZNB pod zámienkou odviezli do Prešova na tzv. „Prešovský sobor”. Po sobore začalo ťažké obdobie pre gréckokatolíckych kňazov a ich rodiny, ktorému sa nevyhol ani o. Jozef. Po vyšetrovaní a jasnom postoji vernosti sa ocitol v internačnom tábore v Hlohovci, neskôr v Podolínci.

Koncom roka 1951, bol o. Jozef z tábora v Podolínci prepustený a aby nastúpil cestu do vyhnanstva v Čechách v Cvikove. Pre ťažké pracovné podmienky ochorel a preto cirkevný tajomník nariadil preloženie o. Jozefa do Českej Kamenice, do Bavlnárskych závodov Benar. O. Knežo tu odpracoval šesť rokov. Podmienky boli ťažké. Denne pracoval aj 16 hodín, aby mohol uživiť rodinu. Pri čiastočnom uvoľnení situácie v roku 1957 zmenil bydlisko a presťahoval sa do Košíc. Zamestnal sa v stavebnom podniku, kde odpracoval jedenásť dlhých rokov ako majster.

Rok 1968 priniesol veľké nádeje. O. Jozef Knežo sa vrátil do svojej pôvodnej farnosti Vysoká nad Uhom. Požehnane tu pôsobil obdivuhodných 30 rokov až do roku 1998, kedy odišiel do dôchodku. Takmer celé toto obdobie vykonával funkciu okresného dekana michalovského dekanátu. Láskavým otcovským prístupom si získal srdcia mladých kňazov i veriacich zvereného dekanátu. Jeho bohaté pastoračné skúsenosti a mienku si vážil aj vtedajší gréckokatolícky ordinár Mons. Ján Hirka. V roku 2002 mu udelil cirkevný titul titulárny kanonik. Pri obnovení Spolku sv. Cyrila a Metoda so sídlom v Michalovciach v roku 1991 sa stal jeho prvým predsedom na dve funkčné obdobia. V každej zverenej službe bol oddaný milovanej cirkvi, zodpovedný a osobne nenáročný. Na dôchodku žil v Košiciach, kde príležitostne vypomáhal vysluhovaním sviatosti pokánia v Katedrále Narodenia Panny Márie. V roku 1999 sa presťahoval s manželkou k synovi Miroslavovi do Stropkova. Aj tu vypomáhal pri spovedaní v rehoľnom chráme. Na stretnutí pri jeho životnej deväťdesiatke sme ho zažili ako biblického Simeona. Popri vysokom veku oplýval mladosťou ducha, šťastím z každodenného stretania sa s Kristom a slobodou pre večnosť.

Tit. kanonik Jozef Knežo usnul v Pánovi 29. januára 2009 v Bardejovskej Novej Vsi. Jeho poslednou vôľou bolo odpočívať tu vo Vysokej nad Uhom medzi svojimi bývalými veriacimi.

Ďakujeme Vám o. kanonik za Váš príkladný život, prežitý najmä v tejto farnosti. Ďakujem Vám aj v mene výboru Spolku aj v svojom mene za službu pre posilnenie cyrilo-metodskej tradície. Teraz, keď stojíme tu v tichom zamyslení, spoločne vysielame svoju modlitbu k nebeskému Otcovi, aby Vám udelil blažený pokoj a večnú pamiatku.

o. Michal Hospodár