Najosvietenejší vladyka Ján, prešovský arcibiskup a metropolita
vysokoosvietený vladyka Milan, košický eparchiálny biskup
osvietení otcovia protosynkeli
drahá rodina zosnulého, bratia kňazi, milovaní veriaci,

Vladimír Miroššay sa narodil 30. mája 1948 v obci Brezina v rodine gréckokatolíckeho
kňaza, ktorý v tom čase pôsobil na farnosti v obci Nižné Repaše pri Levoči. V čase, keď
komunistické ideály materializmu a bezbožnosti boli stavané na piedestál najvyšších hodnôt, bola
jeho rodina trpko skúšaná vyhostením do pohraničnej obce Arnoltice v Čechách. Nátlaky ani
vyhrážky bezcharakternej politickej moci neoblomili ich skalopevnú vieru v Boha, vďaka čomu sa
stala základnou a neoddeliteľnou súčasťou aj jeho života. Po uvoľnení situácie sa celá rodina vrátila
na Slovensko do Spišskej Novej Vsi. Tu vyštudoval strednú všeobecno-vzdelávaciu školu, na ktorej
spoznal svoju milovanú manželku Elenu. Po maturite pokračoval v štúdiu na Elektrotechnickej
fakulte SVŠT v Bratislave. Po doštudovaní sa v roku 1972 prisťahoval do Košíc a našiel si tu
zamestnanie vo vtedajších Východoslovenských železiarňach, neskôr v Podniku výpočtovej
techniky a ďalších.

Hoci ťažká doba a tlak politickej moci poznačili jeho detstvo, o to viac sa prejavila jeho
neoblomnosť a láska k viere. Neustále žil a obetavo pracoval pre Gréckokatolícku cirkev nielen v
Košiciach, ale aj na celom území Slovenska, ba dokonca aj na bývalej Podkarpatskej Rusi. V duchu
cyrilo-metodskej tradície stál po nežnej revolúcii v roku 1991 pri obnovení Spolku sv. Cyrila a
Metoda a bol jeho prvým a dlhoročným podpredsedom. Túto funkciu vykonával nezištne plných 21
rokov až do svojej smrti. V rokoch 1997 až 2005 napomáhal v ťažkých začiatkoch novorodiaceho
sa Košického apoštolského exarchátu, ktorý ustanovil bl. pápež Ján Pavol II. Od začiatku
pastierskej služby vladyku Milana Šášika v roku 2003 ponúkol svoje skúsenosti a pomoc pri obnove
farností a správe Gréckokatolíckej cirkvi na území Podkarpatskej Rusi na Ukrajine. Svoju realizáciu
našiel aj v Košickom katolíckom kruhu, kde bol jeho dlhoročným členom a tiež členom výboru.
V každej zverenej službe bol oddaný milovanej cirkvi, zodpovedný a osobne nenáročný. Zosnulý
Ing. Vladimír Teodor Miroššay tak prispel k profilácii laika v duchu dokumentov Magistéria, laika
všestranne činného, odborne zdatného, ochotného niesť svoj diel zodpovednosti v poslušnosti
hierarchii. Pre svojich kolegov bol skvelý, dobrosrdečný a pracovitý človek, ktorý sa často stával aj
ich priateľom.

V rodinnom živote bol nadovšetko milujúci manžel a otec. S manželkou Elenou, s ktorou
tento rok oslavovali 40-te výročie sobáša, im Pán Boh požehnal tri deti – Andreja, Barboru a
Pavla. Jeho príkladný charakter, spravodlivosť, neoblomnosť a výdrž sa stali základným kameňom
ich výchovy. Bol pre nich oporou a podporou vždy, keď to potrebovali a svoju lásku k nim im
neváhal prejavovať za každých okolností. Ani počas posledných dní svojho života, ktoré trávil na
nemocničnom lôžku, nezanevrel. Plánoval mnoho ďalších aktivít, no Pán si ho k sebe nečakane
povolal v nedeľu 13. mája 2012 vo večerných hodinách.

Ďakujem Ti Vlado za Tvoj príkladný život, za neustálu ochotu pomôcť a za všetko čo si pre
nás urobil. Ďakujem Ti v mene tvojej manželky, ktorú si nadovšetko miloval a stál po jej boku 40
krásnych rokov. Ďakujem Ti aj v mene tvojich detí, za príkladnú výchovu a oporu. Bol si a vždy
pre nich ostaneš vynikajúci otec a veľký vzor. Ďakujem Ti svojom mene aj v mene výboru Spolku
sv. Cyrila a Metoda za Tvoju službu pri posilnení cyrilo-metodskej tradície. Ďakujem Ti v mene
nás všetkých. Tvoja pamiatka a krásne spomienky na Teba nám ostatnú hlboko v našich srdciach.
Odpusť nám, že sme sa s Tebou nestihli rozlúčiť. Teraz, keď tu stojíme v tichom zamyslení,
spoločne vysielajme svoju modlitbu k nebeskému Otcovi, aby si spolu s Kristom zažil svoje
voznesenije, aby Ti udelil blažený pokoj a večnú pamiatku.

Po pohrebe

Posledná rozlúčka s nebohým bola 18. mája v košickej Katedrále Narodenia presvätej Bohorodičky.
Po panychíde nekrológ prečítal o. Michal Hospodár, predseda SSCM. Zádušnú sv. liturgiu viedol
vladyka Ján Babjak, prešovský arcibiskup. Prítomných bolo okolo päťdesiat kňazov. V kázni sa
s nebohým rozlúčil vladyka Milan Chautur, košický eparcha. Zaspomínal si na prvé vzájomné
stretnutie, ťažkosti pri počiatočnom rozbehu nového subjektu a poďakoval sa za jeho aktívnu
pomoc. Konštatoval, že Boh má s nami často iné plány ako my sami. V závere sa prihovoril aj
vladyka Ján, ktorý poďakoval zosnulému za priateľstvo a horlivú službu pre gréckokatolícku cirkev.
Vladyka Milan Šášik, mukačevský eparcha udelil zosnulému vyznamenanie Rád bl. Teodora
(Romžu) III. stupňa, ktoré rodine odovzdal d. Nikolaj Badidov. Telesné ostatky nebohého boli
uložené na Verejnom cintoríne v Košiciach.

Večná mu pamiatka!

Michal Hospodár