  {"id":1072,"date":"2019-02-20T17:43:17","date_gmt":"2019-02-20T16:43:17","guid":{"rendered":"https:\/\/www.sscm.sk\/?p=1072"},"modified":"2019-02-20T17:43:17","modified_gmt":"2019-02-20T16:43:17","slug":"oslava-jubilea-skonu-sv-konstantina","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/www.sscm.sk\/de\/1072\/oslava-jubilea-skonu-sv-konstantina\/","title":{"rendered":"Oslava jubilea skonu sv. Kon\u0161tant\u00edna"},"content":{"rendered":"<p>(Ko\u0161ice 17.02.2019) Pri pr\u00edle\u017eitosti 1150. v\u00fdro\u010dia bla\u017een\u00e9ho skonu sv. Kon\u0161tant\u00edna-Cyrila sa v ko\u0161ickej farnosti na s\u00eddlisku Terasa uskuto\u010dnila sl\u00e1vnos\u0165. Sv\u00e4t\u00fa liturgiu sprev\u00e1dzan\u00fa zborom sl\u00e1vil o. Michal Hospod\u00e1r, predseda spolku. Spolusl\u00fa\u017eil o. Jozef Mi\u0148o a Mons. Peter \u0160tur\u00e1k, dekan GTF PU, ktor\u00fd mal aj hodnotn\u00fa hom\u00edliu. Po sv. liturgii bolo podp\u00edsan\u00e9 memorandum o spolupr\u00e1ci medzi spolkom a fakultou.<!--more--><\/p>\n<p>V r\u00e1mci t\u00fd\u017ed\u0148a s vylo\u017eenou ikonou sv. Cyrila a Metoda v ko\u0161ickej katedr\u00e1le sa prihovoril veriacim 14. febru\u00e1ra o. Michal Hospod\u00e1r. Pr\u00edhovor prin\u00e1\u0161ame v plnom znen\u00ed:<\/p>\n<p><b>D\u00f4stojnos\u0165 \u013eudskej osoby je nezru\u0161ite\u013en\u00e1<\/b><br \/>\nDnes je v civilnom kalend\u00e1ri meno Valent\u00edn. Ak ste boli v obchode, tak v\u00e1m zaiste pon\u00fakali symbolick\u00e9 srdie\u010dka vo v\u00fdraznej z\u013eave, lebo legenda urobila zo sv. biskupa Valent\u00edna patr\u00f3na za\u013e\u00faben\u00fdch a reklama to hojne vyu\u017e\u00edva v obchodnom sektore. Kres\u0165ansk\u00fd a kult\u00farny svet si ka\u017ed\u00fd rok 14. febru\u00e1ra pripom\u00edna bla\u017een\u00fd skon a odchod do ve\u010dnosti sv. Kon\u0161tant\u00edna-Cyrila Filozofa. Je to presne 1150 rokov odvtedy, \u010do tento mu\u017e vy\u010derpan\u00fd skonal v jednom z r\u00edmskych kl\u00e1\u0161torov. Ide o kolos\u00e1lnu osobnos\u0165 nielen cirkevn\u00fdch, ale aj svetsk\u00fdch dej\u00edn, spolupatr\u00f3na Eur\u00f3py, jedn\u00e9ho z patr\u00f3nov na\u0161ej miestnej cirkvi (Ko\u0161ickej eparchie), Spolku sv. Cyrila a Metoda a in\u00fdch in\u0161tit\u00faci\u00ed. Obraz o jeho \u017eivote, zm\u00fd\u0161\u013ean\u00ed, hodnotovom ukotven\u00ed a najm\u00e4 o pastierskej l\u00e1ske v srdci, ako to nazna\u010dil v dne\u0161nom evanjeliu s\u00e1m Kristus (porov. Jn 10 kap.), si m\u00f4\u017eeme vytvori\u0165 cez posledn\u00e9 slov\u00e1, ktor\u00e9 Kon\u0161tant\u00edn-Cyril vyriekol pred smr\u0165ou. V takejto existenci\u00e1lnej chv\u00edli sa ukazuje to podstatn\u00e9, \u010do je v du\u0161i \u010dloveka. V zachovanej modlitbe \u010d\u00edtame, \u017ee najprv vzdal Bohu chv\u00e1lu. \u010ealej prosil, aby Boh zachoval zveren\u00e9 mu st\u00e1do pri vernosti, zachr\u00e1nil ho pred bezbo\u017enou a pohanskou zlobou a bludom (trojjazy\u010dn\u00fdm). A nakoniec sa modl\u00ed, aby P\u00e1n vryl do ich s\u0155dc slovo prijatia za synov (porov. \u017dK XVIII.). Na\u0161\u00edm pastierom Cyrilom sformulovan\u00e1 modlitba je aj dnes aktu\u00e1lna, lebo dne\u0161n\u00e1 doba m\u00e1 pr\u00edvlastok tekut\u00e1 doba. To znamen\u00e1, \u017ee sa str\u00e1ca pevnos\u0165 osved\u010den\u00fdch \u017eivotn\u00fdch a mor\u00e1lnych princ\u00edpov z d\u00f4vodu, \u017ee v spolo\u010dnosti ch\u00fdba pevn\u00fd bod \u2013 Boh. Sv\u00e4t\u00ed bratia postavili svoju misiu na pravde o Bohu a o \u010dlovekovi. Nepriniesli na\u0161im predkom nejak\u00e9 lacn\u00e9 u\u010denie, ale filozoficky i teologicky podopren\u00fa, zrel\u00fa a integrovan\u00fa n\u00e1uku o tom, \u017ee Boh je z\u00e1kladom v\u0161etk\u00e9ho, teda neba, zeme i \u013eudsk\u00e9ho bytia. A od ve\u013ekosti Boha sa odvodzuje aj ve\u013ekos\u0165 \u010dloveka, lebo \u010dlovek bol stvoren\u00fd na Bo\u017e\u00ed obraz a podobu (porov. Gn 1,26). To je z\u00e1klad \u013eudskej ve\u013ekosti a d\u00f4stojnosti pre ka\u017ed\u00e9ho \u010dloveka, chudobn\u00e9ho i bohat\u00e9ho, vzdelan\u00e9ho i jednoduch\u00e9ho, bieleho i \u010dierneho. \u010clovek je nosite\u013eom Bo\u017eej kreativity a cie\u013eom jeho \u017eivota je \u201edopodobova\u0165\u201c sa s Bohom, sta\u0165 sa podobn\u00fdm, prepodobn\u00fdm \u010di najpodobnej\u0161\u00edm, ako to uv\u00e1dza terminol\u00f3gia v\u00fdchodnej cirkvi o sv\u00e4tcoch. To je jedna zo z\u00e1sluh cyrilo-metodskej misie, \u017ee s vertik\u00e1lou pravdy o Bohu pri\u0161la aj horizont\u00e1la pravej n\u00e1uky o \u010dlovekovi. Ak toto pochop\u00edme, potom plat\u00ed, \u017ee ka\u017ed\u00fd priamy alebo nepriamy \u010din proti \u010dlovekovi je \u010dinom proti Bohu, lebo Boh s\u00e1m garantuje ve\u013ekos\u0165 \u010dloveka, posv\u00e4tnos\u0165 jeho \u017eivota od po\u010diatku a\u017e po prirodzen\u00fa smr\u0165, jeho osobn\u00fa slobodu a zodpovednos\u0165. Nie \u010dlovek je garantom seba alebo nejak\u00e1 in\u0161tit\u00facia, tie s\u00fa len sekund\u00e1rne. V tejto s\u00favislosti je mo\u017en\u00e9 pripomen\u00fa\u0165 si v\u00fdrok F. M. Dostojevsk\u00e9ho: \u201eVyrie\u0161i\u0165 ot\u00e1zku \u010dloveka znamen\u00e1 rozrie\u0161i\u0165 ot\u00e1zku Boha.\u201c T\u00e1to d\u00f4stojnos\u0165 \u013eudskej osoby m\u00e1 \u00fastredn\u00fd v\u00fdznam pri obrane \u017eivota, riadneho man\u017eelstva, rodiny a \u013eudsk\u00fdch slob\u00f4d. Je nezru\u0161ite\u013en\u00e1 \u013eudskou autoritou. Z\u00e1kony, ktor\u00e9 nesl\u00fa\u017eia na prospech integrity \u010dloveka a spolo\u010dnosti, treba nutne opravi\u0165.<br \/>\nCirkev sa dnes pova\u017euje v o\u010diach liber\u00e1lov za netolerantn\u00fa in\u0161tit\u00faciu, lebo nechce upusti\u0165 od prirodzen\u00fdch i zjaven\u00fdch princ\u00edpov a br\u00e1ni d\u00f4stojnos\u0165 a integritu \u010dloveka. Cirkev t\u00fdm nezosmie\u0161\u0148uje inakos\u0165, ale ukazuje v\u00fdchodisko, neupiera re\u0161pekt nijakej \u013eudskej bytosti, ale varuje pred bezbrehou toleranciou, ktor\u00e1 vedie do rozkladu a z\u00e1huby.<br \/>\nKe\u010f som sa stretol s mision\u00e1rmi, ktor\u00ed p\u00f4sobili v doteraz men\u0161inovej kres\u0165anskej kult\u00fare napr\u00edklad v Afrike alebo Indii, tak oni rozpr\u00e1vali, \u017ee s\u00fa blokovan\u00ed ako kres\u0165ansk\u00ed mision\u00e1ri. Nie z d\u00f4vodu, \u017eeby boli nebezpe\u010dn\u00ed pre dan\u00fa krajinu. Ale z d\u00f4vodu toho, \u017ee nar\u00fa\u0161aj\u00fa ich tradi\u010dn\u00e9 spolo\u010densk\u00e9 usporiadanie, ke\u010f s kres\u0165anskou misiou ohlasuj\u00fa, \u017ee ka\u017ed\u00fd si je rovn\u00fd, \u017ee v\u0161etci m\u00e1me jednak\u00fa \u013eudsk\u00fa d\u00f4stojnos\u0165 a \u017ee vl\u00e1dcovia nemaj\u00fa pr\u00e1vo poh\u0155da\u0165 a vyu\u017e\u00edva\u0165 ni\u017e\u0161ie triedy alebo kasty vo svoj prospech, akoby to bolo naveky tak s\u00faden\u00e9. Kres\u0165ansk\u00e9 ch\u00e1panie \u010dloveka oslobodzuje od povy\u0161ovania, kastovn\u00edctva a nemor\u00e1lneho utl\u00e1\u010dania a prisudzuje rovnak\u00e9 pr\u00e1va v\u0161etk\u00fdm. V nadprirodzenom poriadku na prvom mieste pr\u00e1vo Bo\u017eieho die\u0165a\u0165a, prich\u00e1dzaj\u00face s krstom.<br \/>\nV tejto dobe ideov\u00e9ho sporu medzi liberalizmom a konzervativizmom m\u00e1 \u010deln\u00e9 miesto frontov\u00e1 l\u00ednia z\u00e1pasu o \u010dloveka, ch\u00e1pania vz\u0165ahu mu\u017ea a \u017eeny, obrana \u013eudsk\u00fdch pr\u00e1v v\u010d\u00edtane n\u00e1bo\u017eenskej slobody a smerovanie verejn\u00e9ho \u017eivota. Tento z\u00e1pas nie je okrajov\u00fd, naopak, je podstatn\u00fd. Lebo \u010do oso\u017e\u00ed funk\u010dn\u00fd \u0161t\u00e1t, ak poprieme \u013eudsk\u00fa d\u00f4stojnos\u0165, \u010di zabudneme na na\u0161u vlastn\u00fa identitu? K \u010domu n\u00e1m bude platn\u00e1 funk\u010dn\u00e1 \u0161t\u00e1tna spr\u00e1va, dokon\u010den\u00e9 dia\u013enice, nemocnice, viac zelene v mest\u00e1ch a poctivo upe\u010den\u00fd chlieb, ke\u010f pri tom zrelativizujeme z\u00e1kladn\u00e9 princ\u00edpy \u013eudskej prirodzenosti. Z\u00e1pas o kult\u00farnu  a n\u00e1bo\u017eensk\u00fa identitu Slovenska je podmienkou a v\u00fdchodiskom pre seri\u00f3znu snahu o spravodliv\u00fa spolo\u010dnos\u0165.<br \/>\n\u010eakujeme preto Bohu, \u017ee n\u00e1m poslal tak\u00e9ho vynikaj\u00faceho mision\u00e1ra, ak\u00fdm bol sv. Cyril. \u010eakujme sv. Cyrilovi, \u017ee nev\u00e1hal nasadi\u0165 v\u0161etky svoje sily a schopnosti pre povznesenie viery, d\u00f4stojnosti a mor\u00e1lneho \u017eivota na\u0161ich predkov. \u010eakujeme v\u0161etk\u00fdm zdrav\u00fdm sil\u00e1m n\u00e1roda, ktor\u00e9 sa zasadzuj\u00fa za n\u00e1vrat k osved\u010den\u00fdm kres\u0165ansk\u00fdm princ\u00edpom, ktor\u00fdch p\u00f4vodcom je Boh, aby sme v nich na\u0161li svoju prav\u00fa ve\u013ekos\u0165 a d\u00f4stojnos\u0165.<\/p>\n<p><img decoding=\"async\" src=\"https:\/\/www.sscm.sk\/wp-content\/uploads\/2019\/02\/DSC06635.jpg\" width=\"684\"><\/p>\n<p><img decoding=\"async\" src=\"https:\/\/www.sscm.sk\/wp-content\/uploads\/2019\/02\/DSC06638.jpg\" width=\"684\"><\/p>\n<p><img decoding=\"async\" src=\"https:\/\/www.sscm.sk\/wp-content\/uploads\/2019\/02\/DSC06654.jpg\" width=\"684\"><\/p>\n<p><img decoding=\"async\" src=\"https:\/\/www.sscm.sk\/wp-content\/uploads\/2019\/02\/DSC06665.jpg\" width=\"684\"><\/p>\n<p><img decoding=\"async\" src=\"https:\/\/www.sscm.sk\/wp-content\/uploads\/2019\/02\/DSC06708.jpg\" width=\"684\"><\/p>\n<p>Foto: Radoslav Hospod\u00e1r<\/p>","protected":false},"excerpt":{"rendered":"<p>(Ko\u0161ice 17.02.2019) Pri pr\u00edle\u017eitosti 1150. v\u00fdro\u010dia bla\u017een\u00e9ho skonu sv. Kon\u0161tant\u00edna-Cyrila sa v ko\u0161ickej farnosti na s\u00eddlisku Terasa uskuto\u010dnila sl\u00e1vnos\u0165. Sv\u00e4t\u00fa liturgiu sprev\u00e1dzan\u00fa zborom sl\u00e1vil o. Michal Hospod\u00e1r, predseda spolku. Spolusl\u00fa\u017eil o. Jozef Mi\u0148o a Mons. Peter \u0160tur\u00e1k, dekan GTF PU, ktor\u00fd mal aj hodnotn\u00fa hom\u00edliu. Po sv. liturgii bolo podp\u00edsan\u00e9 memorandum o spolupr\u00e1ci medzi spolkom [&hellip;]<\/p>","protected":false},"author":194,"featured_media":0,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"ngg_post_thumbnail":0,"footnotes":""},"categories":[1],"tags":[],"class_list":["post-1072","post","type-post","status-publish","format-standard","hentry","category-uncategorized"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/www.sscm.sk\/de\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/1072","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/www.sscm.sk\/de\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/www.sscm.sk\/de\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.sscm.sk\/de\/wp-json\/wp\/v2\/users\/194"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.sscm.sk\/de\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=1072"}],"version-history":[{"count":3,"href":"https:\/\/www.sscm.sk\/de\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/1072\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":1075,"href":"https:\/\/www.sscm.sk\/de\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/1072\/revisions\/1075"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/www.sscm.sk\/de\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=1072"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.sscm.sk\/de\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=1072"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.sscm.sk\/de\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=1072"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}